Každý deň robíme tisíce rozhodnutí – presnejšie až približne 35 tisíc. Kolobeh nášho rozhodovania sa začína hneď po prebudení… čo si dáme na raňajky alebo čo si oblečieme.Voľba je nevyhnutnou súčasťou nášho každodenného života.
Možnosť výberu je pre nás veľmi príťažlivá, pretože nám dodáva pocit slobody. S touto slobodou a možnosťami voľby, ale čoraz častejšie zažívame pocity kognitívneho preťaženia, pretože rozhodovanie je pre náš mozog energeticky a metabolicky veľmi náročné.
Kognitívne preťaženie
Výber z mnohých alternatív následne spúšťa kaskádu ďalších kognitívnych operácií – akonáhle dospejeme k nejakému rozhodnutiu, začneme uvažovať nad tým, či to bola správna voľba a či sme sa predsa len nemali rozhodnúť inak. Určite každý z vás pozná ten pocit. A v konečnom dôsledku, čím viac možností máme, tým menej alternatív v skutočnosti využijeme – to má za následok pocit straty, pretože náš mozog si alternatívy, ktorých sme sa vzdali v prospech finálneho rozhodnutia, vyhodnocuju ako niečo o čo sme prišli (aj keď je to len ilúzia).
Máme tiež tendenciu predpokladať, že “čím viac, tým lepšie” – čím viac možností máme tým väčšiu slobodu nám to prináša a s touto iluzórnou slobodou prichádza aj pocit šťastia. Ale je to naozaj tak? Stáli ste napríklad niekedy v uličke supermarketu a nevedeli ste si vybrať medzi 50 rôznymi príchuťami jogurtov? Alebo v hoteli na raňajkách (spomeňte si, ako dlho ste sa rozhodovali kým ste sa rozhodli čo si naložíte na tanier).
Mať väčší výber nie je vždy dobrá vec
Čím viac možností máme pred sebou, tým ťažšie je vybrať si jednu. A so zvyšujúcou sa zložitosťou alebo dôležitosťou sa zvyšuje aj množstvo energie, o ktorú nás rozhodovanie oberá. V skutočnosti to, že sa vôbec musíme rozhodnúť, môže viesť k únave z rozhodovania alebo k odkladaniu rozhodnutí. V mnohých prípadoch, aj keď nakoniec dôjde k rozhodnutiu, rozhodovacia paralýza nás môže vyčerpať natoľko, že nezostane žiadna energia, aby sme naše rozhodnutie realizovali.
Ak je výber zložitejší, môže viesť k odkladaniu rozhodnutia a následne k prokrastinácii.
Únava z rozhodovania a sebakontrola
Únava z rozhodovania môže sťažiť aj sebakontrolu pri jedení, pití alebo nakupovaní. V sérii laboratórnych štúdií výskumníci testovali dve skupiny ľudí: Prvú požiadali, aby si vybrali z veľkého množstva spotrebného tovaru a druhú, aby jednoducho premýšľali o rovnakých možnostiach bez toho, aby sa museli rozhodnúť. Zistili, že tí, ktorí sa rozhodovali (prvá skupina) zaznamenali neskôr zníženú mieru sebakontroly, menšiu fyzickú výdrž a väčšiu prokrastináciu (Stacey Colino).
Experimenty ukázali aj súvislosti medzi únavou z rozhodovania a vyčerpaním ega, kde čím viac rozhodnutí urobíme, tým vyšší bude vplyv na našu schopnosť sebakontroly voči impulzom (Anderson & Christopher, 2003).
Odporúčanie, aby ste nikdy nechodili nakupovať, keď ste hladní, je vedecky podložené. Vplyv hladín glukózy na únavu pri rozhodovaní bol prvýkrát náhodne objavený v laboratóriu Baumeister. Mozog sa lepšie vyhýba únave z rozhodovania, keď je dostatočne zásobovaný, pričom energiu získava z glukózy. Pri testoch vplyvu glukózy na účastníkov experimentu zistili, že dodávanie glukózy pomohlo jednotlivcom zmierniť vyčerpanie ega a únavu z rozhodovania, dokonca ju niekedy úplne zvrátilo. Obnovená sila vôle by potom zlepšila schopnosť sebakontroly a rozhodovana. Nízka hladina glukózy v krvi tiež súvisí s horšou sebakontrolou, schopnosťou ovládať pozornosť a emócie, zvládaním stresu a impulzivitiou. Tak čo, dáme si čokoládu?
Aby sme sa vyhli nadmernému nakupovaniu a zaprataniu domova nepotrebnými vecami, pred tým ako vyrazíte na nákupy sa radšej uistite, že máte dostatočnú hladinu glukózy – eliminujete tak únavu z rozhodovania.
Ako predísť únave z rozhodovania
Základnou technikou zníženia únavy z rozhodovania je obmedziť množstvo alternatív a zaviesť rutiny tam, kde sa to dá. Vytvorením a držaním sa rutín budeme čeliť menšiemu množstvu rozhodnutí. Steve Jobs sa toho tiež pridržiaval a tak odstránil zbytočné rozhodovanie, aby sa mohol zamerať na dôležitejšie rozhodnutia. Všetci máme v živej pamäti jeho ikonický rolák ráno, na obed aj večer. Aj Barak Obama každý deň nosil obleky rovnakej farby, aby tak obmedzil počet rozhodnutí, lebo chápal únavu z rozhodovania a ako môže ohroziť kvalitu iných dôležitých rozhodnutí.
Hladina glukózy ovplyvňuje našu schopnosť robiť konzistentné rozhodnutia. Občerstvením počas dňa alebo rozhodovaním sa až po jedle môže pomôcť predísť únave z rozhodovania. A samozrejme netreba zabúdať na odpočinok, spánok a moja rada na záver – nerobte rozhodnutia, keď ste unavení a hladní.
Ako to všetko začalo? Už Freud hovoril o vyčerpaní ega. Dá sa vyčerpať mentálna energia? Je naozaj sila vôle ako sval, ktorý sa unaví? Prečo “lekvárový experiment vošiel do histórie? To všetko sa dočítajte v II. časti nášho blogu Únava z rozhodovania.
Autor: Nina Aleksieva, riaditeľka programu LeadershipACADEMY